Môj bežný deň so synčekom

Ja nie som taká, ako ostatné mamičky, ktoré sedia doma v teplákoch a tričku, starajú sa o dieťa a domácnosť a neustále sa sťažujú, že nič nestíhajú. My žijeme aktívne. Našťastie mám takú robotu, že malý môže byť stále pri mne. Preto po pôrode som bola doma iba tri mesiace. Keby som mala ostať dlhšie medzi štyrmi stenami, zavretá do bytu s malým človiečikom, tak asi by som sa bláznila a umrela od nudy. Že nuda na materskej dovolenke? Za túto vetu by ma asi každá jedna mamička ukameňovala. Ako môže mamička také niečo tvrdiť? Však treba sa starať o dieťa, o domácnosť, navariť, upratať, ožehliť, ísť na nákupy, na poštu ... a toto všetko sa predsa nedá stihnúť pri malom dieťati. Ale nie, dá sa! Ja som živý príklad a pritom chodím aj do roboty a varím každý deň, aby sme mali vždy čerstvé a chutné jedlo na stole. Všetko potrebuje len dobrú organizáciu, trpezlivosť a vytrvalosť.

Ako vyzerá môj bežný deň? Dieťa mám hore od siedmej. Naraňajkujeme sa, potom umyjem riad a trošku upracem kuchyňu, aby som na kuchynskej linke nič nemala, aby všetko bolo čisté a hlavne na svojom mieste. Nasleduje spálňa a obývačka, pretože omrvinky sú všade, hračky tiež. Okolo deviatej pôjdeme na prechádzku. Je jedno, či prší, či sneží alebo svieti slniečko, my ideme, aby sme boli na čerstvom vzduchu. Veľakrát sa mi zdá (hlavne keď je vonku chladnejšie alebo fúka vietor), že na prechádzky chodíme iba mi, pretože park je prázdny. Samozrejme keď je zlé počasie, tak nie sme vonku dlho. Malý má vybavenie do každého počasia. Keď treba, skočíme na poštu, na nákupy, do tlačiarne a pod. Medzitým malý v kočiariku zaspí. Keď už spinká, tak pôjdem s ním domov a pustím sa do varenia. Medzi pol jedenástou a dvanástou stihnem uvariť obed. Presne o dvanástej máme obed. Malý mi nespí celý čas (bola by som rada, keby spinkal, ale nie, nespí), zobudí sa okolo tej jedenástej pol dvanástej. Ako každé dieťa, tak aj on roznáša hračky po celom byte, všade máme autíčka, lopty a všelijaké somarinky z detskej izby. Ranný poriadok je fuč, máme zase bordel všade. Takže popri varení si musím dávať pozor aj na malého, aj na hračky, ktoré mi pekne priniesol do kuchyne. Jedna radosť. Konečne sa najeme a do jednej už mám aj riad umytý a kuchyňu čistú, aby som mohla ísť pokojne do roboty. Oblečieme sa a ideme do roboty. Keď je krásne počasie, tak ideme pešo (cesta trvá asi 35 minút), keď škaredo a prší, tak autobusom. V robote sme od pol druhej do šiestej. Mám super synčeka, veľmi šikovného a poslušného (jasné, že má dni, keď len trucuje a všetko robí tak, ako nemá, ale je to dieťa, je to normálne, že občas neposlúcha). V robote sa venujem hlavne jemu, keď príde nejaká zákazníčka, tak on sleduje čo robím, hrá sa, pobehuje. Neplačká, veď nemám dôvod, som pri ňom aj vtedy, keď príde nejaká cudzia osoba. V robote má hračky, má svoj kútik, takže sa nenudí, vymýšľame hry, tancujeme, spievame. Máme tam aj kočiarik, takže keď vidím, že už je unavený, tak ho chvíľku pokočíkujem a on zaspinká (v lepšom prípade) tak na hodinku. V tom čase ja sa venujem robote, zákazníčkam. Pred šiestou príde pre nás manžel a ideme všetci pekne domov. Pripravím večeru pre nás a pre malého a pekne sa napapkáme. Samozrejme malý je všade, väčšinou sedí na stole medzi nami a tak sa snažím do neho dostať nejakú tú večeru. Nasleduje upratovanie kuchyne a večerné kúpanie, masáž. Okolo pol ôsmej už je malý pripravený na spinkanie. Zaspí jedine s manželom, takže kým oni spia, ja sa osprchujem, upracem detskú izbu a celý bordel, ktorý cez deň narobil upracem. Pripravím detskú izbu tak, aby môj synček ráno našiel všetko na svojom mieste. Teda každý večer je u nás upratané a všetko je na svojom mieste. Keby som to celé nerobila, tak by sme mali stále neporiadok a nič by sme nenašli, vládol by u nás chaos. Do polnoci stihnem ešte sa venovať manželovi, robote, píšem články, blog, pozmývam podlahu, poutieram prach, očistím topánky (nie každý deň, úplne som sa nezbláznila), ožehlím prádlo, napečiem keď mám chuť na niečo sladké, pripravím suroviny na obed na ďalší deň. Do jednej už som v posteli a teším sa na ďalší deň. Takže stručne asi takto vyzerá náš deň. Keď malý spinká, tak stihnem aj okná umyť, povysávať koberce, ale to robievam aj s ním.

Proste všetko robím postupne, aby som všetko stihla. Dá sa to zvládnuť aj s malým dieťaťom. Jedno oko mám stále pri ňom, aby sa mu náhodou nič nestalo. Hráme sa spolu, smejeme sa veľmi veľa. Každá mamička v mojom okolí mi tvrdí, že rozhodne nie je jednoduché sa starať o malé dieťa a celú domácnosť. Ale verte mi, že ak máte všetko dobre zorganizované, tak nič nie je nemožné. Sú dni, keď nám plány nevyjdú, ale však čo, stane sa.

Mamičky, nesťažujte sa, že nič nestíhate! Nebuďte lenivé, vypnite telku, zdvihnite zadok a buďte aktívne!

Komentáre

Žiadne komentáre..

Pridajte komentár