ŠRF - Osobný a rodinný rozpočet

Osobný a rodinný rozpočet je spôsob, ako sa naučiť mať k peniazom rozumný a príjemný vzťah - aby peniaze neboli strašiakom, ale prirodzenou súčasťou života. Správne zostavený rozpočet pomáha získať kontrolu nad finančnou situáciou rodiny (alebo jednotlivca), predchádzať vytváraniu dlhov a vytvárať zdroje pre úspory.
V rozpočte je významná schopnosť vyrovnať príjmy a výdavky, pretože veľmi často sa stáva, že výdavky prevyšujú príjmy. Riešiť sa to dá troma spôsobmi:
- znížiť výdavky
- zvýšiť príjmy
- kombinácia predchádzajúcich dvoch spôsobov
Treba tiež rozlišovať medzi nutnými výdavkami a želaniami - t.j. medzi tým, "čo potrebujem" a tým, "čo chcem".

**********

Príjmy sú všetky peniaze, ktoré do domácnosti v určitom období prídu
- mzda (zamestananci)
- príjmy z podnikania (SZČO)
- príjmy z prenájmu (dom, byt, pôda...)
- výnosy z cenných papierov (akcie, dlhopisy, podielové listy...)
- sociálne dávky (nezamestnaní, dôchodcovia, invalidní dôchodcovia...)
- iné (mimoriadne prémie, dary, výhry...)

Výdavky sú všetky peniaze, ktoré z domácnosti v určitom období odídu. Môžeme ich rozdeliť na:
fixné (základné, pravidelné)
- výdavky na bývanie (nájomné, energie, fond opráv...)
- výdavky na stravu
- výdavky na dopravu
- výdavky na automobil (pohonné látky, opravy, servis...)
- drogéria (pracie prášky, čistiace potreby...)
- výdavky na deti (najprv plienky, neskôr náklady na škôlku, školu...)
- splátky pôžičiek
- sporenie
špecifické
- kozmetika
- oblečenie
- šport, koníčky

**********

Plánovanie výdavkov je dôležité - pravdepodobnosť, že sa plán podarí uskutočniť, je až 90%. Plánovanie môže byť:
krátkodobé - finančné rezervy na najbližších 3-6 mesiacov (kúpa chladničky, výmena vchodových dverí...)
strednodobé - výdavky plánované na najbližších 3-10 rokov (nové auto, kúpa chaty, väčšia oprava domu...)
dlhodobé - výdavky plánované za 10 a viac rokov (financovanie štúdia detí, zabezpečenie vlastného dôchodku...)

Plánovanie výdavkov nie je možné urobiť dobre na základe odhadov. Je potrebné pravidelne si zaznamenávať skutočné príjmy a výdavky, vzájomne porovnávať jednotlivé mesačné záznamy a v prípade potreby prehodnocovať a prispôsobovať výdavky aktuálnemu stavu financií.

Postup pri zostavovaní rozpočtu:
1. Zoznam všetkých čistých príjmov
Napíšte si všetky mesačné príjmy (mzdy, dávky, príjmy z prenájmu... atď.). Ak máte nejaké príjmy v nejakých dlhších časových obdobiach (napr. raz za pol roka), rozpočítajte ich na mesiac. Po sčítaní všetkých čiastok zistíte príjmovú stránku rozpočtu, ktorá určuje maximálne mesačné výdavky.

2. Zoznam všetkých výdavkov
Zapíšte všetko, na čo budú peniaze vynaložené. Najprv zapíšte všetky pevné výdavky (nájom, energie, voda, telefóny, doprava, splátky hypoték... atď.). Potom urobte zoznam kolísavých výdavkov (potraviny, oblečenie, lieky, kultúra, šport... atď.) Po sčítaní všetkých čiastok dostanete výdavkovú stránku rozpočtu.

3. Vyčíslenie rozdielu medzi príjmami a výdavkami
Porovnajte príjmy a výdavky. V rozpočte platí základné pravidlo: "Peniaze, ktoré do domácnosti prichádzajú (príjmy) sa musia rovnať peniazom, ktoré z domácnosti odchádzajú (výdavky)".
Ak sú príjmy vyššie ako výdavky - vytvárate si úspory.
Ak sú príjmy nižšie ako výdavky - máte problém. Treba nájsť spôsob, ako niektoré výdavky z rozpočtu vyškrtnúť (alebo aspoň znížiť), a/alebo zvýšiť príjmy.

4. Prehodnotenie a prispôsobenie výdavkov
Ak sú v rozpočte výdavky vyššie ako príjmy, rozdeľte ich na nevyhnutné (nájomné, strava, doprava, energie, voda...atď.) a vedľajšie (zábava, jedlo v reštarácii a pod.) Výdavky v druhej skupine znížte, alebo úplne vyškrtnite.
Zamyslite sa nad otázkami typu: "Nekupujeme často veci bez rozmyslenia, len na základe chvíľkového nadšenia? Má význam platiť predplatné dvoch časopisov? Stihneme ich vôbec prečítať? Využívame pri nákupoch množstevné zľavy? Nepoužívame dopravu (MHD, auto...) aj vtedy, keď to nie je nevyhnutné?"

5. Aktualizácia rozpočtu
Rozpočet, ktorý si teraz zostavíte, nemusí po nejakom času platiť (zmenia sa podmienky - napr. dieťa prestane nosiť plienky....), preto ho treba pravidelne prehodnocovať a aktualizovať jeho jednotlivé položky. Prehodnocovanie rozpočtu sa odporúča vždy po šiestich mesiacoch.

**********

Počas mesiaca si zaznamenávajte skutočné príjmy a skutočné platby - na základe bločkov z registračnej pokladnice, potvrdeniek z bankomatu, alebo došlých faktúr. Doklady si uschovajte nielen kvôli evidencii, ale aj pre prípad, že by nakúpené tovary boli chybné a bolo by ich treba reklamovať.
Vedenie takéhoto domáceho účtovníctva môžeme robiť denne (čo zaberie cca desať minút večer), alebo týždenne (cca hodinka v nedeľu večer). Takto investovaný čas sa nám vráti v podobe prehľadu o financiách a tým pádom aj v podobe ušetrených peňazí.

Na tomto príklade je vidieť, že príjem rodiny bol o 16,60 € vyšší, ako bolo plánované. Celková výška plánovaných výdavkov síce bola dodržaná (995,82 €), ale boli prekročené niektoré sumy plánovaných položiek (potraviny, údržba a opravy, časopisy, kino, divadlo a športové podujatia), takže sa nepodarilo ušetriť plánovanú sumu (41,49 €), ale len 7,63 €. Keby neboli naplánované také veľké úspory a do domácnosti zároveň neprišli neplánované príjmy navyše, musela by si rodina požičať 33,86 €.

**********

Ak sa (z rôznych dôvodov) nepodarilo vyrovnať rodinný rozpočet, alebo sa vyskytla neočakávaná udalosť v prípade výdavkov či príjmov (pokazená pračka, meškajúca mzda... atď.), je nutné si vziať pôžičku.

Ak si nemôžete požičať peniaze od rodiny, priateľov či známych (zväčša málokto z nich pýta za pôžičku aj úroky) a máte trochu času na vybavovanie, skúste najprv požiadať o pôžičku v banke.
Najmenej nákladné (čo sa týka výšky úrokov) sú účelové spotrebné úvery (úroky v rozpätí 8-11% p.a.), za nimi sú bezúčelové spotrebné úvery (úroky v rozpätí 13-15% p.a.). Na treťom mieste sú nákupy tovaru na splátky cez rôzne spoločnosti (úroky v rozpätí 20-30% p.a.). Najvyššie úroky zaplatíte u nebankových spoločností, ktoré poskytujú hotovostné pôžičky (úroky 50% p.a. a viac).

Pri veľkých výdavkoch, pre ktoré sa neraz zadĺžime, je potrebné rozlišovať, či sa jedná o výdavky nerozumné, konzumné, rozumné či inteligentné. Naša finančná osobná disciplína je totiž často veľmi slabá - kupujeme preto, ze chceme niečo mať, alebo podľahneme reklame a rozum zostáva bokom.

1. Nerozumné pôžičky
Alebo tiež dlhy za luxus, či snahu ohúriť známych novým autom, novou koženou sedačkou, domácim kinom, exkluzívnou dovolenkou a pod. Sedačka sa však dá kúpiť za 2 000 €, aj za 500 €. Obe pritom môžu byť rovnako pekné, pohodlné a praktické - rozdiel je len v tom, že prvá je z pravej kože a druhá z kvalitnej poťahovej látky.

2. Konzumné pôžičky
Ak si kúpime nové auto na leasing, tak naše výdavky vlastne ešte len začínajú - mesačná leasingová splátka, zákonné poistenie, havarijné poistenie, povinné servisné prehliadky, výmena oleja a filtrov, pravidelné dopĺňanie zmesi do motora, pohonné hmoty, autoumyváreň, dialničná známka, parkovacie lístky ... Podobne je to s kúpou PC a vlastne všetkých vecí spotrebného charakteru - sú to žrúti našich finančných prostriedkov.
Preto si treba dobre rozmyslieť, či danú vec skutočne potrebujeme. (Ak napríklad auto potrebujeme na to, aby sme sa dostali do práce, lebo spoje hromadnej dopravy chodia v nevhodných časoch, prípadne celkom chýbajú - je to rozumný dlh.)

3. Rozumné pôžičky
Je výhodnejšie vziať si hypotéku ako platiť podnájom. Keď si požičiame z banky, hypotéka raz bude splatená a byt bude celkom v našom vlastníctve. Ak by prišlo k problémom so splácaním úveru (napr. v prípade dlhodobej choroby, úrazu, straty zamestnania...), tak je tento dlh zabezpečený nehnuteľnosťou. Byt by sa (po dohode s bankou) rýchlo predal a veriteľ by sa vyplatil.
V prípade podnájmu však platíme nájom celé roky a aj tak nikdy byt nebude náš - t.j. peniaze vlastne vyhadzujeme von oknom.

3. Inteligentné pôžičky
Svoje peniaze máme dobre investované vo fondoch (napr. 10 - 12 % urok), na byt si vezmeme hypotekárny úver s cca 6 % úrokom a ručíme svojimi peniazmi. Úver splácame z úrokov našej investície.
Alebo - zoberieme si úver na kúpu bytu, ten dáme do prenájmu, čím získame finančné prostriedky na platenie úveru. Po určitom čase nájomníci vlastne vyplatia náš úver a my sa staneme vlastníkom nezaťaženého bytu.

**********

Najčastejšími dôvodmi na úspory sú:
- zabezpečenie budúcnosti v prípade núdze a slušné dožitie v starobe
- rekonštrukcia bytu alebo domu
- investície do vlastného vzdelania a do vzdelania detí

V súčasnosti ľudia na tieto účely sporia na termínovaných vkladoch, stavebných sporeniach a v podielových fondoch. Pri sporení platí zásada "Čím vyšší úrok, tým je vyššie riziko". Preto predtým, ako sa rozhodnete vložiť niekde svoje peniaze, poraďte sa so skúseným finančným poradcom, a až potom si vyberte produkt, ktorý najlepšie spĺňa vaše požiadavky.

**********

Aj keď je rozpočet v poriadku a vyrovnaný, a aj keď nemíňame zbytočne a šetríme na rozumné veci - stále zostávajú veci, ktoré jednoducho chceme. Na tom nie je vôbec nič zlé - život predsa nie je len o povinnostiach a o triezvom uvažovaní, ale aj o (aspoň) drobných radostiach a pôžitkoch.
Ale ak mesačne (zdanlivo) minieme všetky peniaze, čo do domácnosti prišli, neraz nadobúdame pocit, že nie sme schopní nič ušetriť a tie malé radosti si jednoducho nemáme z čoho dožičiť. Pritom v skutočnosti šetríme - napríklad sme v II. dôchodkovom pilieri, čo je forma šetrenia na dôchodok.

Naučiť sa hospodáriť s vlastnými financiami a ušetriť aj na radosti a pôžitky je však často hlavne vec vnútorného nastavenia. Preto do svojho rozpočtu zahrňte aj jednotlivé sporenia a splátky jednotlivých pôžičiek - a to aj v prípade, že si ich dávate stŕhať rovno z výplaty.

Príklad - vaša výplata je 600 €, na stavebné sporenie si dávate stŕhať 100 € a splácate spotrebný úver po 50 €.
nesprávny zápis do rozpočtu:
- mzda 450 €
správny zápis do rozpočtu:
- mzda 600 €
- sporenie 100 €
- splátka úveru 50 €

To, čo vyzerá ako zbytočné papierovanie navyše, je v skutočnosti pre nás veľmi účinná pomôcka z psychologického hľadiska - často máme totiž tendenciu zabúdať na peniaze, ktoré "nevidíme" (t.j. sú strhnuté priamo z výplaty). Pri takomto spôsobe zápisu do rodinného rozpočtu však máme každý mesiac dôvod na malé potešenie: "Zase som niečo usporil/a a niečo z dlhov odbudlo".

Odborníci odporúčajú mesačne odložiť aspoň 10% zo svojich príjmov. Na prvý pohľad to vyzerá pre mnohých ľudí ako nesplniteľná vec. Ale v príklade vyššie sa už vlastne šetrí - a to dokonca 16,66% (100 € na stavebné sporenie zo 600 € príjmu). A dajú sa ušetriť ďalšie peniaze.

Spôsobov, ako sa to naučiť, je viacero - treba si len vybrať taký, ktorý nám osobne vyhovuje.
V prvom rade si treba uvedomiť, že najdôležitejší človek, ktorý je v mojom živote, som JA. Nie je to ani sebecké, ani bezohľadné. Ak totiž nebudem JA, nebude ani moja mzda. Takže najprv si treba "zaplatiť" sám sebe. Čo so svojou "súkromnou" mzdou urobím - to je len na mne a na mojom rozhodnutí. Ak chcem sporiť na nový byt - dobre. Ak si chcem za tie peniaze kúpiť dovolenku na Machu Picchu - tiež dobre.

Samozrejme, lepšie je začať so skromnejšími cieľmi - aby človek zistil, že to je realizovateľné.

Napríklad chcem húpacie kreslo, ktoré stojí 180 €. To je pokope dosť veľa peňazí. V peňaženke ich nemám, ani na bežnom účte, a naraz z jednej výplaty si ho kúpiť tiež nemôžem, lebo ma "nepustia" bežné nutné výdavky.
Ale môžem si naň ušetriť - dajme tomu za pol roka. To znamená, že mesačne potrebujem odložiť 30 €. Stále veľa? Ale denne je to iba jedno euro. Koľkokrát denne človek minie euro a ani sa nad tým nezamyslí? Dnes v potravinách: "Ešte tieto dva keksíky do košíka..." a na druhý deň: "Tento časopis v stánku vyzerá byť zaujímavý..."

Čo keby som denne hodila to jedno euro do pokladničky? Môže to byť naozajstná pokladnička-prasiatko, alebo zaváraninový pohár - a to euro môžem nazvať trebárs "kreslové euro". A to znie navyše celkom zábavne.
A na konci mesiaca je tam 30 €. Za šesť mesiacov 180 €. A môžem ísť na nákup vysnívaného kresla. A zakaždým, keď si doň večer sadnem, aby som si prečítala pár stránok knihy, mám o jeden dobrý pocit naviac: "Ušetrila som si naň!"

Alebo iný spôsob - po príchode z práce domov nasypať do pokladničky všetky centové mince z peňaženky. Raz za týždeň ich vybrať, spočítať a ak tam bude napr. 5,34 €, zameniť ich za papierovú päťeurovku, dvadsaťcentovku, desaťcentovku a dve dvojcentovky - a s hrsťou drobných ísť na malý bežný nákup v potravinách (rožky, mlieko, jogurty...) Ak bude pokladníčka nervózna, že platíte "smetím", treba sa na ňu len milo usmiať a povedať: "To sú tiež peniaze!"

Ďalší spôsob - za každý výdavok, ktorý urobím, vložím do pokladničky hodnotu 10% z neho. Zaplatím v potravinách 12 €? Prídem domov a do pokladničky vhodím 1,20 €. Zaplatím na pošte faktúru za elektrinu 20 € - a doma ide do pokladničky dvojeurovka.

Pre tých, ktorý radšej platia kartou existuje tiež spôsob - mnoho bánk už ponúka tzv. sporiaci účet. Z každej platby kartou vyrátajú 10% (alebo inú dohodnutú čiastku) a z bežného účtu ju presunú na sporiaci.

A aj keď sa mi nepodarí mesačne ušetriť plánovanú čiastku (zopárkrát zabudnem vhodiť "kreslové euro", alebo ako na potvoru som mávala v peňaženke viacej eurových ako centových mincí...), netreba sa na seba hnevať - naopak, pochválim sa! "Chcela som ušetriť 30 € - a mám 25 €! To je vyše 83- percentná úspešnosť! Jupííí! Som fakt dobráááá! A dokázem ušetriť aj z mála!"

Aj keď to znie neuveriteľne, pri takomto "drobnom sporení" vôbec nemá človek pocit, že sa nejako obmedzuje - a pritom ušetrí zaujímavé čiastky. Treba len dodržať zásadu, že z pokladničky sa peniaze berú a míňajú až potom, keď je tam čiastka, ktorú sme sa rozhodli ušetriť. Dovtedy ako keby pre nás tie peniaze neexistovali. Príde poštárka s nečakanou dobierkou a peňaženka je prázdna? Nevyberiem z pokladničky! Ani za svet! Radšej sa dohodnem s poštárkou, že si pre dobierku prídem na druhý deň na poštu osobne. Dieťa pribehne, že nutne potrebuje ísť kúpiť zošit? Oblečiem sa a idem s ním, nákup zaplatím kartou...
Chce to len trochu disciplíny - a "ovocie", ktoré si potom v pokladničke pozbieram, je o to "sladšie"...

Takže - aspoň to skúste! Je to len pre vás. Urobte si plán šetrenia, pre lepšiu motiváciu si tam trebárs nalepte aj obrázok toho, na čo chcete ušetriť, k plánu položte pokladničku - a pustite sa do toho!